Bitka o Bunker Hill 17.6.1775
Sila
2400 americkej milície a 3000 britských vojakov
Síce skončila víťazstvom Veľkej Británie ale s veľkým počtom strát. Počet strát Británie bol dokonca najväčší čo sa týka jedného stretnutia za celú vojnu. 226 mŕtvych a 800 zranených. Z toho veľký počet dôstojníkov. Stratili 1 plukovníka, 2 majorov, 7 kapitánov, 9 poručíkov, 15 seržantov a velký počet zranených. Na druhej strane američania mali 310 zranených a 140 mŕtvych. Americká obrana bola veľmi efektívna, delá z lodí ich veľmi nemohli zasiahnuť kôli vyvýšenej pozícii, taktiež sa pri tom britská pechota unavila a zatiaľ čo morálka američanov sa rapidne zvyšovala tak britská morálka bola veľmi nízka. No pri poslednom 3 útoku im došla munícia a tak museli ustúpiť a územie britom ponechať.

Zdroj obrazku: en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Bunker_Hill#/media/File:Bunker_hill_first_attack.png
Bitka o Quebec 31.12.1775
Sila
1200 amerických vojakov a 1800 britských vojakov
Skončila veľkou porážkou Američanov kedy stratili generála Richarda Montgomeryho, 50 vojakov, 34 zranených a viac ako 400 bolo zajatých. Veľká Británia stratila 5 mužov a mala 14 zranených. 30 decembra vydal Montgomery rozkas na útok. Medzi 4 a 5 hodinov vystrelil svetlice aby signalizoval ostatným aby zaútočili na svoje ciele. Avšak začala búrka a americkým vojskam to dosť ztahšilo postup snehom a ľadom pokrytou skalnatou zemou. Ked sa blížili k mestu začali zvoniť zvony kostola čo bol znak pre britov že sa majú vyzbrojiť. Kým prišli k mestu, mali čas sa dobre pripraviť. Veľa mužov to už nezvládalo ale dostali sa do mesta. Montgomery a 50 mužov prechádzalo cez ulice, vytasil svoj meč a bol okamžité zabití britskou palbou. Väčšina jeho mužov padlo a ostatný sa vzdali. Ostatné vojská taktiež zlyhali.
Bitka o Long Island 27.9.1776
Sila: 10 000 amerických vojakov-20 000 britských vojakov
Straty: 300 zabitých a 800 ranených Američanov a 64 zabitých a 300 ranených Britov
Briti prišli s 130 loďami a vylodili sa s 20 000 vojakmi. Presunuli sa na juhozápad King County. Po piatich dňoch čakania zaútočili na americkú obranu na pahorkatine. Howeovi sa podarilo dostať sa so svojou armádou nepozorovane za americkej pozície a zaútočiť na americkú obranu z boku. Američania spanikárili, dôsledkom čoho bolo, že počet strát a zajatcov dosiahol 20%. Iba statočnosť 400 vojakov z Maryland a Delaware zabránila strateniu podstatnejšiej časti armády. Zbytok armády ustúpil. Briti sa rozhodli obliehať pomocou zákopov, ale v noci z 29. na 30. augusta sa Washingtonovi podarilo evakuovať celú armádu na Manhattan bez straty zásob alebo jediného života. Kontinentálna armáda bola z New Yorku úplne vyhnaná až po niekoľkých ďalších porážkach a Američania boli nútení ustúpiť cez New Jersey do Pennsylvánie.

Zdroj obrázku:https://cs.wikipedia.org/wiki/Bitva_o_Long_Island
Bitka o Trenton 26.12.1776
Sila
2400 amerických vojakov-1500 hesensko kasselských vojakov
Bitka o Trenton bola malá, ale mimoriadne dôležitá bitka. Washingtonova armáda vyčerpaná z predošlích porážok (Long Island),s malým počtom zásob a v krutom zimnom počasí sa vydala v noci 26 cez rieku Delaware. Po štrnástich kilometroch ešte ten istý deň zaútočili na Trenton. Hesiani vôbec nečakali útok v takom počasí tak pokračovali v slavení Vianoc a útok ich totálne zaskočil. Američania nemali takmer žiadne straty a podarilo sa im zajať 900 mužov, získať velkú korisť a zlepšiť morálku vojska.

Zdroj obrázku: https://cs.wikipedia.org/wiki/Bitva_o_Trenton
Bitka pri Oriskany 6.9.1777
Sila: 720 amerických patriotov domobrany a 100 indiánov-500 vojakov a 100 indiánov
Straty: 380 zabitých a 50 ranených-70 zabitých loyalistov a 65 indiánov, 20 ranených
Bola jedna z najkrvavejších bitiek počas vojny. Taktiež sa jej skoro všetci zúčastnili. Boli tam Loyalisti, indiánske kmene ktoré boli spojenci s britmi, patrioti, americká domobrana a indiánsky spojenci američanov. Niekoľko loyalistov a ich indiánskych spojencoch sa rozhodli zaútočiť na američanov ktorý sa snažili oslobodiť Fort Stanwix. V bitke neboli prítomní žiadny britský vojaci. Ako posili prišli americký patrioti a ich indiánsky spojenci. No loyalisti a indiáni na nich zaútočili pri dedine Oriskany. Výsledok bitky zostáva nejasný. Významne víťazstvo by bolo na strane loyalistov ale ich tábory boli rozpustené v Fort Stanwix a tiež ich niekoľko bolo zajatých. Zároveň tato bitka odštartovala niekolko vojen medzi indiánskimi kmenmi.
Obliehanie Charlestonu 29.3.1780-12.5.1780

Zdroj obrázku: https://en.wikipedia.org/wiki/Siege_of_Charleston
Bitka pri Kings Mountain 7.10.1780
Sila: 900 patriotov a milície-1100 loyalistov
Straty: 60 ranených a 28 zabitých patriotov-300 zabitých, 160 ranených a 660 zajatých loyalistov
Briti dostali informácie o prichádzajúcom útoku a tak sa stiahli armády lorda Cornwallisa. No patrioti dohnali loyalistov v Kings Mountain neďaleko Južnej Karolíny. Patrioti urobili prekvapivý útok a obklúčili loyalistov čo im spôsobilo veľké straty. Zajali obrovský počet a potom sa stiahli aby neprilákali Cornwallisove vojská. Cornwallis bol prinútený opustiť svoj plán v Severnej Karolíne a stiahnuť sa do Yorktownu po porážke loyalistov. Bolo to kľúčové víťazstvo pre amerických patriotov.

Zdroj obrázka:https://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Kings_Mountain
Obliehanie Yorktownu 28.9-19.10.1781
SIla: 8000 vojakov a 3100 milície, 8000 Francúzov-7000 Britov a 3000 hessianov
Straty: 88 zabitých 300 ranených Američanov a Francúzov-300 zabitých Britov 600 ranených a 7600 zajatých
Po vylodení Francúzskej armády začali spolu s Američanmi obliehať Yorktown. Generál Cornwallis nemal dostatok mužov a zásob na obranu. Posily ktoré mali prísť sa nedokázali zúčastniť kôli Francúzskemu námorníctvu ktoré odrazili Britské námorníctvo a obkľúčili Yorktown. Cornwallis bol obkľúčený zo všetkých strán, bol bombardovaný delami a námorníctvom. Žiadne posily, pol prečíslený takmer dvakrát. Cornwallis kapituloval. Bolo to totálne francúzsko-americké víťazstvo. Bola to taktiež posledná dôležitá bitka ktorá presvedčila Britániu že nemá moc zmysel zaútočiť znova kôli veľkým nákladom na armádu a bez nejakého veľkého zisku. A tak 3.9.1783 bola vo Versailles podpísaná mierová zmluva medzi USA a Veľkou Britániou. Veľká Británia podpísala taktiež mierovú zmluvu s Franczúskom a Španielskom. Výsledok: Vyhlásenie nezávislosti USA.

Zdroj obrázku: https://www.mountvernon.org/preservation/maps/map-the-siege-of-yorktown/